O vznik a fungovanie Folklórnej skupiny Lúčan sa zaslúžilo veľa osobností, z ktorých vyberáme najvýznamnejšie:
Narodil sa v pltníckej rodine ako deviate dieťa 12. marca 1895.
Pred prvou svetovou vojnou sa vyučil krajčírskemu remeslu u Mešku na Nemeckej ulici v Ružomberku. Počas prvej svetovej vojny sa dostal do légií, no ako portnoj - krajčír pôsobil aj v revolučnej Červenej armáde. Vrátil sa z cudziny a žil medzi svojimi, aby šesťdesiat rokov svojho života bytostne spojil s osvetou, kultúrou a životom Lúčok. Bol ochotnícky divadelník, choreograf, skladateľ vinšov, dotvárateľ piesní a tvoriteľ krojov. Dvadsať rokov bol činovníkom v hasičskom zbore - tajomníkom a kultúrnym referentom. Pätnásť rokov viedol mladých v telovýchovnej jednote. Po celý život mu bytostne záležalo na kultúrnom živote Lúčok, na uchovávaní klenotov ľudovej tvorby. Bol zemito a srdcom spätý so všetkým, čím žili, s čím sa borili a z čoho sa tešili naši predkovia. Ušil mnoho sukieň, halien, lajblíkov. Do práce vkladal kus umu, výtvarného citu. Vychádzal z pôvodných lúčanských vzorov, na niektorých miestach ich štylizoval a dotváral. Šil kroje pre lúčanskú folklórnu skupinu, ale do jeho krojov sa obliekali i okolité súbory v okrese a kraji. Hrával a režíroval divadelné hry, skladal kuplety, napísal hru o starodávnych lúčanských priadkach.
Založil prvý lúčanský folklórny súbor Choč v roku 1940, ktorý viedol do roku 1947. V roku 1960 založil krúžok ľudových tancov DO ČSM.
V roku 1973, vo veku 78 rokov, mu minister kultúry SSR udelil pamätnú medailu Folklórneho festivalu Východná. Bol to vo svojom čase najstarší ochotnícky pracujúci choreograf na Slovensku. Ešte v roku 1974 mal sólový výstup so žartovnými a valašskými piesňami. A keď mal osemdesiat, vystupoval ako hosť s folklórnou skupinou SZŽ v Lúčkach.
Jeho srdce dotĺklo 8. októbra 1976
Anna Turčanová rod. Števčeková bola učiteľka, ktorá v 60. rokoch prišla na Lúčky. Spolu s Martou Murínovou viedla krúžok tancov popri ZŠ v Lúčkach. Táto rodáčka z Východnej spolu so ženami zo Zväzu žien začala nacvičovať ženské tance. Spolu s Dominikom Ševcom nacvičila pásmo SVADBA.
Táto rodáčka z Hontianskych Nemcov založila v roku 1957 tanečný krúžok pri Základnej škole v Lúčkach, ktorý neskôr dostal názov PLAMIENOK. Spolu s pani Turčanovou nadviazala v roku 1973 na tradície a prácu Dominika Ševca. Zo začiatku bola organizačnou vedúcou Lúčanu. Po odchode p. Turčanovej sa stala vedúcou skupiny, ktorú viedla súčasne s učiteľom Jozefom Dudom. Od roku 1983 jej hlavne s choreografiou tancov pomáhal Metod Salva. Detský súbor Plamienok a dedinskú folklórnu skupinu Lúčan viedla do roku 1992.
Narodila sa 28. novembra 1897 v roľníckej rodine v Lúčkach. Ako 15-ročná, po odchode jej dvoch bratov do Ameriky, zobrala kosu do rúk, ktorá jej zostala v rukách až do 75. roku života. V detstve zvážala s otcom drevo, pltníčila na Váhu. Vydala sa za Rolanda Senka, mala 8 detí, z ktorých 3 zomreli v útlom veku.
Od roku 1978 sa zapájala do činnosti folklórnej skupiny Lúčan a detského folklórneho súboru. Na základe jej rozprávania vzniklo pásmo PLTNICA a naučila hrať deti v súbore hru NA PLŤKY.
Zúčastnila sa:
Účinkovala v programoch:
Jozef Duda sa narodil na Orave - učiteľ, maliar, spevák, hudobník, srdcom lúčan. Dlhé roky pôsobil ako učiteľ na Základnej škole v Lúčkach.
Od roku 1978 bol vedúcim Folklórnej skupiny Lúčan. Po celé roky zostavoval obsah vystúpení, podieľal sa na nácviku nových piesní, hrá v pásmach a po Dominikovi Ševcovi spieva piesne ako:
"Ja bača starý"
"Neukradnem ovcu"
"Boliže to zlaté časy"
- rodený Lúčan, folklorista telom aj dušou. Viac ako dvadsať rokov bol tanečným vedúcim Folklórnej skupiny Lúčan. Ako bývalý tanečník folklórneho súboru Liptov s radosťou odovzdával tanečné skúsenosti svojim nasledovníkom. Nezabudnuteľné choreografie jeho tancov - Rakyta, A na Lúčkach, Lúčanské dievčatá, E,j krajčíri, Červená ružička, Ej, majerán, Zbojnícky, Rozkazovačky, Cipovička - sú stále v repertoári FSk Lúčan. Okrem choreografie sa venuje aj ručným prácam, pri ktorých nejedna žena bledne závisťou. Aj vďaka nemu môžu naši diváci obdivovať nádherné lúčanské kroje, o ktorých obnovu sa pred pár rokmi postaral a to tým, že ich sám ušil. Okrem toho sa venuje aj tkáčskemu remeslu.
Za rok 2015 mu bol udelený titul Majster ľudovej kultúry.